Komentár: Novela ústavy, alebo návrat do stredoveku?

Slovenský parlament minulý piatok prekvapivo odhlasoval novelu známu najmä pre zakotvenie dvoch pohlaví do ústavy. Prekvapivé to bolo preto, lebo koalícia nemala dostatočný počet 90 hlasov a podporu im avizovalo iba opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Aj s nimi mali iba 88 hlasov, avšak dvoma hlasmi nečakane prispeli dvaja poslanci z Hnutia Slovensko bývalého premiéra Matoviča.

Ako návrh prišiel na svet?

S návrhom novelizovať Ústavu Slovenskej republiky prišla v marci vládna strana Smer-SSD, ktorá slovami jej predsedu a premiéra Roberta Fica ňou „chce postaviť hrádzu proti progresivizmu, chrániť konzervatívne hodnoty a tradičnú rodinu“ – muža a ženy. Novela prišla do parlamentu ako vládny návrh, teda koaličný. KDH predložilo pozmeňujúci návrh, ktorý by spolu s celým klubom podporili a mal by tak potrebnú ústavnú väčšinu – 90 hlasov. Pozmeňujúci návrh bol prijatý a čakalo sa na záverečné hlasovanie. Pred hlasovaním sa však dvaja poslanci z KDH rozhodli návrh nepodporiť, pretože ho vnímali ako plán Roberta Fica rozdeliť slovenskú opozíciu. Svoj nesúhlas vyjadril aj koaličný poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD). Hlasovanie, ktoré sa malo uskutočniť v júni, sa preto preložilo na septembrovú schôdzu, kde sa novela nečakane schválila.

Aké bude mať novela dopady na životy ľudí ? – Zákazy a obmedzenia

Slovensko bude ústavne uznávať už len „biologicky určené pohlavie muža a ženy“. To znamená, že na Slovensku sa výrazne obmedzí vykonávanie tranzície transrodovým osobám. Je to útok na práva celej LGBTI+ komunity, pretože neobmedzuje iba už spomínané tranzície, ale aj už silno limitovaný partnerský život osôb rovnakého pohlavia. Po novom je ústavou garantované, že „rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž“ – predstavuje to ďalšiu bariéru na ceste k plnohodnotnému rodinnému životu ľudí LGBTI+ na Slovensku. Ďalším hendikepom je úplný zákaz surogátneho materstva. Ten sa netýka iba homosexuálnych párov, ktoré si na Slovensku dieťa adoptovať nemôžu a bola to preto pre nich jediná alternatíva, ako dieťa mať. Zákaz postihuje aj páry heterosexuálne, predovšetkým ľudí, ktorí surogátne materstvo podstúpili z dôvodu ich neplodnosti. Týmto nariadením si jeho predkladatelia protirečia, keďže tým zakážu aj dieťa do tej ich „tradičnej rodiny“. Aby toho nebolo málo pridáva sa ešte obmedzenie osvojenia si dieťaťa pre nezosobášené a aj homosexuálne páry.

Zo strachu zo sexuálnej výchovy a jej narúšaním tradičných hodnôt – asi rozprávanie o sexe, ktorý má ostať tabu – dodali poslanci potrebu súhlasu zákonného zástupcu o jej výučbe na škole (triede). Je teda v poriadku, že sa väčšina detí naďalej bude dozvedať o slove „sex“ len zo stránok s pornografickým obsahom. Odôvodnenie tohto kroku môžeme považovať za pokus o zvýšenie pôrodnosti…

Vláda a parlament vyslali všetkým ľuďom a predovšetkým menšinám na Slovensku týmto krokom signál, že sme si všetci rovní, ale niektorí sú si rovnejší – garantuje nám to predsa ústava. Vážne zasiahnutie do intimity a súkromia ľudí ospravedlnili argumentom že ide o „ochranu – ich – ľudskej dôstojnosti“ a majú jej byť za to ešte nebodaj vďační. S kritikou tejto novelizácie – okrem autorov tohto textu – nešetrili ani mimovládne organizácie, ústavní právnici, benátska komisia, európsky komisár pre spravodlivosť alebo bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Benátska komisia Slovensku vyčíta rozpor novej ústavy s medzinárodnými štandardmi,  ako aj jej nekompatibilitu s právnymi záväzkami európskej únie. Viacerí jej dávajú za pravdu a podotýkajú, že s takouto ústavou by Slovensko do Európskej únie nikdy vstúpiť nemohlo. 

Zákulisie politiky

S príchodom Roberta Fica a jeho štvrtej vlády sa Slovensko vrátilo opäť do starých kolají. Na svetlo sveta sa vynárajú nové kauzy, politici si žijú „papalášsky“, korupcia sa už ani netají a je doslova verejná. Vládna garnitúra funguje na báze strachu a jeho šírenia medzi občanmi. Vláda musí konsolidovať a robiť nepopulárne opatrenia, ktorých nepopularita sa vďaka amaterizmu jej ministrov a ministeriek ešte znásobuje. Aby odvrátil verejnú diskusiu, vypúšťa premiér Robert Fico do spoločnosti hoaxy, polopravdy za účelom šírenia paniky.

Každý správny populista je dobrý farmár, stráži si svoje zlaté steblá a nedovolí občanom – vrabcom – priblížiť sa k nemu. Na to, aby vrabce zakaždým odplašil, má na poli strašiakov. (Práve to je dôvod, prečo je Slovensko tak agrárna krajina). Po vojne na Ukrajine, Európskej únii, agresívnom NATO, imperialistických USA, zlom Česku, progresivizme, liberalizme, neoprogresivizme, neoliberalizme, liberálno-progresívnom fašizme, nacistickom progresivizme, Šimečkovej rodine, Šimečkom otcovi, matke, manželke,  Matovičovej vláde, korone, gruzínskym légiám, neutralite, trinástich dôchodkoch a puči, Robert Fico už nemal iného strašiaka v skrini okrem – kresťanských hodnôt, a tak vznikla novela. 

Vojny sa vyhrávajú bitkami a Robert Fico je vynikajúci stratég a dobre vedel, na čo cieli. V posledných mesiacoch sa slovenská opozícia začala pomaly zjednocovať, robiť protesty, upozorňovať na luxusný život vládnych politikov, na zlú konsolidáciu a úpadok Slovenska. Pomaly, ale isto tak vznikala alternatíva, akýsi blok, ktorý by mohol v ďalších voľbách vyhrať proti Ficovi. Práve preto sa rozhodol, vraziť do jej jednoty klin a zlákať konzervatívne hnutie KDH, aby zahlasovalo za jeho novelu. Išlo o precedens a symbol. Na jednej strane hlasovať spolu s KDH a podkopať tak pozíciu Progresívneho Slovenska (PS) ako lídra zjednotenej opozície, na druhej strane si vytvoriť dymovú clonu, ktorou zatieni ďalšiu vlnu konsolidácie. 

Klin vrazený do opozície a možný vplyv cirkvi

Ficov kalkul vyšiel, KDH hlasovalo, ba mal aj bonus. Pridali sa k nim aj dvaja poslanci Marek Krajčí a Rastislav Krátky z opozičného hnutia Slovensko, ktoré sa na čele s Igorom Matovičom prezentuje ako silno „protificovské“. Novela prešla iba vďaka nim. Igor Matovič prišiel o protificovský naratív a nie je jasné, či tento čin jeho poslancov politicky prežije. Opozícia sa rozhádala a Progresívne Slovensko vylúčilo Matoviča z povolebnej spolupráce, takže si teoreticky zavrelo dvere do vlády – podľa súčasných prieskumov sa bez Matovičovho hnutia vláda opozície vytvoriť nedá. 

Po odhlasovaní sa Robert Fico vyjadril, že dvoch poslancov Matovičovho hnutia deň pred hlasovaním presviedčal cez „vplyvné kontakty“. Na povrch vyplávali informácie o ovplyvňovaní daných poslancov cirkevnými predstaviteľmi. Toto tvrdenie je opodstatnené, pretože cirkev sa pred poslednými voľbami zúčastnila politického boja. Vo vtedajšej  predvolebnej kampani Konferencia biskupov Slovenska s Mons. Bernardom Boberom vydala dva týždne pred voľbami vyhlásenie: „Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí – povedané slovami pápeža Františka – podporujú ‚ideologickú kolonizáciu‘, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie.” Je teda oprávnené klásť si otázku o právomociach cirkvi a jej vplyve na politiku štátu, z ktorého je financovaná.

Víťaz – Robert Fico, Porazení – Opozícia, Morálny víťaz – dvaja poslanci KDH, bývalý disident a publicista František Mikloško a poslanec František Majerský, ktorí odmietli zahlasovať s odôvodnením, že ide o Ficovu hru a nie úprimnosť.

Signál ľuďom na Slovensku – najmä mladým

Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším odlivom mladých mozgov. Domov sa zo zahraničného štúdia vráti len 40 % slovenských absolventov. V situácii, kedy populácia starne najrýchlejšie v Európe, štát nerobí opatrenia, aby tento trend zvrátil. Namiesto toho hádže mladým ľuďom polená pod nohy a táto novela je len posledný klinec do rakvy.

Tí konzervatívci a „správni“ kresťania odvolávajúci sa na ich tradičné hodnoty často zabúdajú na v Biblii hlásanú „lásku k blížnemu“. Namiesto spájania svojimi činmi rozdeľujú, druhú stranu nevypočujú a prekračujú morálnu hranicu, kedy iným diktujú ich podmienky. Je veľmi zvláštne, že tí istí kresťania v Nemecku s pármi rovnakého pohlavia, adopciami či tranzíciou hodnotový problém nemajú, ale vidia v ňom možnosť zblíženia sa. 

Pre veľa ľudí na Slovensku toto hlasovanie vyslalo signál, že na Slovensku vítaní nie sú. Odkaz, ktorý im hovorí, že druhá alternatíva vlády proti Ficovi zrejme nebude a teda nemá dôvod ostať tu. Radšej odídu k bratom Čechom (veď budú mať aj tak slovenského premiéra). 

Pýtame sa teda, čo ďalej ? Je to naozaj stratené ? Nemá zmysel naďalej slušne bojovať ?

Odpoveď je, že má. Bojovali sme vždy. Za nezávislosť bok po boku s bratmi Čechmi. V SNP proti Hitlerovi. V nežnej revolúcii proti socialistickej diktatúre. Proti Mečiarovi. A budeme bojovať aj proti Ficovi. Vždy sme stáli proti presile, a vždy bojovali s heslom, že pravda a láska zvíťazia. Neustúpime ľuďom, ktorým vadí, že naša dúha svieti tam, kam oni vrhajú svoj tieň.