Názory respondenta nemusí reprezentovat názory celé redakce
Cez Erasmus+ program som dostala možnosť zúčastniť sa mládežníckej výmeny v estónskej dedine Leina. Túto možnosť dostali aj ľudia z iných európskych krajín ako sú Maďarsko, Bulharsko a Španielsko. Výnimočne však aj Palestína, preto som mala príležitosť porozprávať sa s jednou Palestínčankou. Štrnásťročná Nairouz býva v meste Beit Jala, ktoré sa nachádza v časti známej ako West Bank, Západný breh Jordánu, a taktiež blízko mesta Betlehem. V tomto meste sa väčšina obyvateľov hlási ku kresťanstvu, tak isto aj Nairouz, svojou vierou patrí k menšine medzi celkovým palestínskym obyvateľstvom, pretože kresťania tvoria 2.5% populácie Palestíny. Na môj prekvapený výraz reagovala: „Vnímam existenciu stereotypu, že všetci Palestínci sú moslimovia. Ale, nie sú.“
Cesta do Estónska
Pokým ostatní účastníci z Európskej únie cestovali do Leiny jednoducho a za menej ako 24 hodín, Nairouz so svojimi spolužiakmi cestovala dva a pol dňa. „Na ceste z Beit Jala do Ammánu sme cestovali troma autobusmi a museli sme prejsť tri hranice, kde prehľadali nás aj naše batožiny. Potom nás čakal let do Istanbulu, kde sme prestúpili na lietadlo do Helsínk. V Helsinkách sa k nám kontrola správala ako keby sme boli teroristi, tam sa k nám správali najnepríjemnejšie. Potom sme sa dostali autobusom do Pärnu a odtiaľ ďalším do Metsaküly, potom pre nás prišiel organizátor autom.“ vysvetlila ich trasu.
Národná hrdosť
Počas mládežníckych výmen sa večer organizujú kultúrne noci, aby účastníci spoznali kultúry ostatných účastníkov. Palestínci zaspievali, zatancovali, pripravili humus a iné pochutiny a taktiež priniesli darčeky. Bolo vidno, že sú na svoj národ hrdí. Preto ma zaujímalo, čím je budovaná táto hrdosť. „My sa v škole na dejepise učíme o histórií Palestíny a konfliktoch sa jej týkajúcich, taktiež mi o nich rozprávali rodičia.“ Keď sa učia o histórii, učia sa aj o území dnešného Izraela a o tom, kým bolo toto územie okupované. „Chápem, prečo by Izrael najradšej mal toto územie len pre seba. Podľa mňa, je toto územie dobré, nielen preto lebo má dobrú lokalitu kvôli Stredozemnému moru a rieke Jordán, ale aj kvôli počasiu, ktoré mám rada. Strieda sa tu obdobie dažďov a obdobie sucha.“
Palestínska vláda
Štátne zriadenie Palestíny je poloprezidentská republika, to znamená, že prezident má viac právomocí ako prezident v parlamentnej republike. Od mája 2005 je prezidentom Palestíny Mahmoud Abbas. Takto sa o ňom vyjadrila Nairouz: „Ľudia nemajú radi prezidenta, pretože je podplatený, aby bol pasívny a nezastupoval názory nášho ľudu.“
Návšteva Jeruzalemu a systém vstupovania
„Keď som bola mladšia, navštívila som Jeruzalem, lebo bolo jednoduchšie získať povolenie pred rokom 2019. Teraz môžete navštíviť Jeruzalem, ak dostanete preukaz povolenia, o ktorý sa môžete žiadať od šestnástich rokov, teda keď máte občiansky preukaz. Na požiadanie sa používa aplikácia Organizer, kde uvediete dôvod vášho žiadaného vstupu do Jeruzalema. Po roku 2019, kvôli pandémii Covid-19 sa znížila šanca dostať toto povolenie, avšak do Jeruzalema sa dá dostať aj nelegálne len vtedy nemáte 100% istotu, že sa vám to podarí. Ľuďom, ktorí ponúkajú nelegálne prepašovanie, zaplatíte 400 izraelských šekelov, čo je približne 100 amerických dolárov. Pre obyvateľov Palestíny je to veľmi drahé, a aj keď sa vás pokúsia dostať do Jeruzalema, musíte sa tam potom skrývať.“
Konflikt s Izraelom
„V noci z piatka 6. októbra 2023 na sobotu 7. októbra som sa doma vo svojej izbe zobudila na to, že počujem bombardovanie, šli sme s rodinou na balkón a sledovali sme explózie, nebáli sme sa, lebo s tým žijeme celý život. Konflikt a napätie medzi nami a Izraelom cítim a poznám celý život. Bombardovanie poznám celý život. Raz keď som bola v škole, tak cez prvú hodinu som začula veľkú explóziu blízko mojej školy. Celá budova mojej školy sa triasla, z okien sme videli dym. Stalo sa to, pretože Beit Jala je blízko hraníc s Izraelom. Zavolala som otcovi, pretože som najstaršia z mojich súrodencov, ten mi povedal, že sa mám postarať o rodinu a skryť sa u nás doma. Taktiež som zažila bombardovanie 50 metrov od môjho domu, najhoršie na tom je, že nemáme podzemné úkryty. Majú ich iba ľudia, ktorí v roku 1948 obdržali dvojitý pas.“ Nairouz priznala, že ona a ľudia okolo nej žijú v konštantnom strese a strachu. Jej príbeh a aj mnoho iných sú práve dôvodom pre podporu Palestíny pre mnoho ľudí z hľadiska ľudských práv.
Riešenie konfliktu
„Nemyslím si, že tento konflikt má riešenie aspoň najbližších 50 rokov. Nemyslím si, že bude medzi našimi štátmi pokoj, pretože oni začali, aj keď my sme začali tentokrát. Ani si nemyslím, že by tento konflikt skončil v blízkej budúcnosti.“ Doteraz počas tohto konfliktu zomrelo viac ako 42 000 ľudí, z toho 41 821 Palestínčanov. Osveta o tomto konflikte je šírená aj v mojom okolí, v Bratislave som sa stretla s pochodom, koncertom a premietaním filmu. Počas môjho výletu v Mníchove som na jednom z námestí zbadala stan, kde sa premietal film o situácií v Gaze a vedľa neho bolo mnoho transparentov.
