Téma znižovania volebného veku nie je ničím novým. V niekoľkých európskych krajinách majú už tento proces za sebou. U nás sa však výraznejšie dostala do popredia až v slede parlamentných, prezidentských a európskych volieb. Z prieskumu Študentských volieb vychádza, že približne polovica študentov stredných škôl je za zníženie volebného veku. Je realita podobne priaznivá?
Ak ide o hranicu pätnásteho či šestnásteho roku života, pohybujeme sa zároveň v rozmedzí iného veľkého míľnika – prechodu zo základnej na strednú školu. Prijímačky na strednú školu sú mnohokrát prvou väčšou skúškou pre budúcich stredoškolákov, s ktorou sa spája množstvo stresu a málo voľného času. Nasleduje obdobie spoznávania samého seba, novej školy a kolektívu. Možný stres z tejto novej úlohy – odovzdania hlasu za volebnou urnou, by toto hektické obdobie jednoznačne neuľahčil.
Napriek tomu by malo znižovanie volebného veku viditeľný prínos. V období trendu starnúcej populácie a odlivu mozgov je na mieste ukázať mladým, že sú žiadaní, že ich hlas je počuť. Súčasný systém však znižovaniu volebného veku bráni.
Chyba nie je v mladých, ale v systéme
V PISA testoch (medzinárodné porovnanie úrovne znalostí stredoškolákov pozn. red.) obsadzuje Slovensko tradične posledné priečky. V rámci humanitných vied sú Európskej únii na strednej škole venované presne dve vyučovacie hodiny týždenne. Priemerná časová dotácia občianskej náuky a dejepisu na gymnáziách zodpovedá jednej vyučovacej hodine týždenne, na väčšine odborných škôl sa humanitné predmety vôbec nevyučujú. Žiaci ani učitelia nie sú motivovaní k účasti v predmetových olympiádach.
Problém nie je v tom, že mladý šestnásťročný človek nedokáže zodpovedne odovzdať hlas vo voľbách. Problém je, že silné nedostatky slovenského školstva budujú barikádu medzi mladými ľuďmi a občianskou angažovanosťou. Učitelia humanitných predmetov idú s časom o preteky, aby pokryli predpísané učivo, zároveň nemajú dostatok času viesť so žiakmi diskusie, prepájať súvislosti či viesť ku kritickému mysleniu.
V poslednom roku sú čoraz častejšie aj verbálne útoky ústavných činiteľov a extrémistov na nadaných študentov. Ako protipól však sledujeme fenomén youthwashingu, kedy nádejní mladí ľudia figurujú len ako propagandistický prvok štátnych predstaviteľov. Obmedzovaním a osočovaním neziskových organizácií a občianskej spoločnosti sú oslabované aj projekty, ktoré sa téme znižovania volebného veku aktívne venujú.
Zníženie hranice volebného veku je určite cesta. Dôkazom pripravenosti a záujmu zo strany mladých je aj rastúci počet úspešných modelových konferencií. Práve tie, spoločne so zvýšením kvality slovenského školstva, môžu byť prvým krokom k tejto zmene.
