Po predčasných parlamentných voľbách 30. septembra Slováci zvolili najsilnejší mandát pre stranu Smer – SD, preto prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová poverila zostavením vlády jej straníckeho predsedu Roberta Fica. V stredu 25. októbra v Prezidentskom paláci prezidentka Slovenskej republiky vymenovala novú vládu. V koalícií sú strany Smer – SD, Hlas – SD a SNS. Ako to ovplyvní vládnu pomoc Ukrajine, prístup ku kultúre a políciu?

Známa tvár premiéra

Predsedom vlády Slovenskej republiky sa stal po štvrtýkrát Robert Fico. Je vzdelaný advokát a získal diplom docenta v odbore bezpečnostnej služby. Podľa článku na Zastavmekorupciu.sk publikovaného 10. augusta tohto roku je nejasný jeho príjem, ktorý uvádza v majetkovom priznaní. Príjem z jeho advokátskej činnosti uvádza vo výške 52 600 eur ročne. Túto sumu zarába advokát ak pracuje celý rok najmenej dva alebo tri dni týždenne, alebo ak má nesmierne vysokú hodinovú taxu. Týždenne pri vykonávání funkcie poslanca nemá toľko dní čas. 

Počas Československej socialistickej republiky bol členom Komunistickej strany Československa. Teraz o sebe hovorí ako o katolíkovi, no v prihláške do strany KSČ napísal, že zastáva prísne ateistické stanovisko. V roku 2009 sa vyjadril, že v politike už roku 2014 nebude.

Vicepremiér nazývaný korunným princom

Vymenovaným vicepremiérom a ministrom obrany je Robert Kaliňák (Smer – SD), ktorý bol spájaný s mnohými závažnými kauzami. Mal obchodný vzťah s Bašternákom, podnikateľom, ktorý kúpil sedem bytov v Bratislave za 12 miliónov eur a od štátu inkasoval dva milióny eur na vyplatenie vratiek DPH. Polícia, ktorá bola pod jeho vedením, keďže zastával pozíciu ministra vnútra, ignorovala podozrenie, že mohlo ísť o podvod. Kauzu začala vyšetrovať až vtedy, keď na ňu upozornili média. Kaliňák bol obvinený z podplácania, čím mu hrozilo najmenej päť rokov odňatia slobody.

Je známy aj z fyzickej potýčky s predsedom strany Slovensko, predtým OĽaNO, Igorom Matovičom. Nazývajú ho korunným princom, pretože je obľúbencom Fica, ktorý mu pomohol sa dostať na vysoké pozície.

Vládna pomoc Ukrajine 

Pred voľbami Fico so svojimi straníkmi sľubovali zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Zdôrazňovali slovami, že Slovensko nepošle ani jeden náboj. Avšak na stretnutí lídrov EÚ 27. októbra v Bruseli, Fico hlasoval za pokračovanie finančnej, hospodárskej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej pomoci štátov EÚ. Podľa predsedu opozičného Progresívneho Slovenska Michala Šimečku jednu tvár má Fico doma a druhú v zahraničí. 

Kaliňák informoval amerického veľvyslanca, že Slovensko nebude posielať nové zásielky zo svojich muničných skladov. Túto proti ukrajinskú rétoriku už strana zjemňuje, nevyjadruje sa na ňu a radšej koná. Fico požiadal o inventúru vojenského materiálu, zbrojárskemu priemyslu však, v prípade záujmu, vyvážať zbrane nezakazuje.

List českému ministrovi kultúry

Bývalá televízna moderátorka žijúca v rakúskom Kittsee, Martina Šimkovičová (SNS) je novou ministerkou kultúry. Televízia ju vyhodila po tom, čo šírila hoaxy o migrantoch. Pri príležitosti 105. výročia vzniku samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov napísala ministerka list plný gramatických a štylistických chýb českému ministrovi kultúry Martinu Baxovi, ktorý na list nereagoval. List vyzdvihuje osobnosť Tomáša G. Masaryka, zdôrazňuje, že nebola náhoda, že jeho rodičia boli práve Češka a Slovák. Päťkrát v ňom pripomenula, kto je na čele kultúry na Slovensku.

Zmeny na polícii

Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas – SD) začínal ako podpredseda Mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie strany Smer – SD. Hlas – SD je sociálno-demokratická stana, ktorá sa odtrhla od strany Smer – SD v septembri 2020.

Deň po tom ako prevzal rezort vnútra, ktorý zastrešuje políciu, civilnú ochranu a hasičov, odvolal policajného prezidenta, zrušil funkcie viceprezidentov Policajného zboru a zriadil novú funkciu viceprezidenta pre oblasť migrácie, operatívu a riadenie služieb Policajného zboru. Odvolal ich po jeho kritike, ich dlhodobej nedostatočnej činnosti v konaní voči nelegálnej migrácií. Priority v rezorte vnútra, ktoré pomenoval, sú bezpečnosť ľudí na Slovensku a skončenie vojny policajtov. Opozičné Progresívne Slovensko oznámilo, že keď vláda ako celok získa dôveru, podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovení nedôvery Eštokovi. Za dôvody tohto návrhu menuje zmienené zmeny na polícií a manévre na hraniciach, ktorými odkazuje na jednorazovú neúspešnú akciu ministra na slovensko-maďarskej hranici s účelom zastaviť nelegálnych migrantov.

Ako to bolo a bude so stranou Smer – SD

Smer – SD naposledy vyhral voľby v roku 2016, Robert Fico bol premiérom a ministrom vnútra bol Robert Kaliňák. Dva týždne po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice (február 2018) s motívom zamlčať investigatívnu prácu, ktorá odhaľovala konexie talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku a mafiánskej zločineckej skupiny ’Ndrangheta, a po následnom tlaku verejnosti podal Kaliňák demisiu, nazval to snahou o stabilitu. Tlak verejnosti pochádzal z článkov, ktoré Kuciak napísal aj o Kaliňákovi. Jedným bolo zmapovanie biznisu a personálnych väzieb Kaliňáka a Počiatka (v rokoch 2012-2016 minister dopravy) a druhý obsahoval odposluchy kľúčového svedka, z ktorých vyplývalo, že Počiatek a Kaliňák politicky kryli daňové podvody za 75 miliónov eur. Polícia im nič nepreukázala.

Následne podal demisiu aj Robert Fico a na jeho pozícií ho nahradil Peter Pellegrini, ktorý je lídrom strany Hlas – SD a po voľbách 2023 predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 2020 sa Smer – SD dostal do opozície po výhre strany OĽaNO, teraz Slovensko, ktorej líder, Igor Matovič, bol vtedy symbolom boja proti korupcii a po vražde Kuciaka chcel pomôcť zmeniť Slovensko.

V predvolebnej kampani Smer – SD kritizoval políciu, slovne útočil na oponentov a na prezidentku. Mali populistické sľuby o rozdávaní peňazí. Priority novej vlády sú podľa premiéra zvýšenie životnej úrovne a rast reálnych miezd. Koalícia taktiež garantuje členstvo v NATO a Európskej únii. Viac sa dozvieme po dopísaní Programového vyhlásenia vlády.