V roku 1998 povedala Madelaine Albright o Slovensku, že je čiernou dierou na mape Európy. Iba o šesť rokov neskôr vyhlásila Svetová banka Slovensko za najreformnejšiu krajinu na svete. V tejto dobe vznikla prezývka tatranský tiger, ktorá reflektovala slovenský ekonomický rast. Ako sa teda Slovensko dokázalo za šesť rokov zmeniť z „čiernej diery Európy“ na „tatranského tigra“?
Politológ a sociológ Ralf Dahrendorf poznamenal po páde Berlínskeho múru, že politický systém sa dá zmeniť za šesť mesiacov, ekonomický za šesť rokov, ale hodnotový až za šesťdesiat rokov. Svojím výrokom dokázal predpovedať ekonomický a spoločenský vývoj v krajinách bývalého východného bloku počas nasledujúcich rokov. Prechod zo socialistického hospodárstva na trhovú ekonomiku prebehol relatívne rýchlo. Zmena ekonomického myslenia a spoločenských hodnôt však prebiehala omnoho pomalšie. To sa podpísalo aj na ekonomickom vývoji samostatného Slovenska.
Prvého januára 1993 vznikli po rozdelení Česko-Slovenskej federácie dve samostatné republiky. Obe krajiny sa však vydali inými cestami. Na Slovensku začalo v deväťdesiatych rokoch obdobie takzvaného „mečiarizmu“. Toto obdobie bolo sprevádzané eróziou demokracie, právneho štátu a problémami s nezávislosťou inštitúcií. Z ekonomického hľadiska krajina stagnovala a štátny dlh kvôli nezodpovednej rozpočtovej politike stúpal. Problémom bol aj nestabilný bankový systém a často zmanipulovaná privatizácia štátnych firiem a podnikov. Slovensko bolo medzinárodne izolované a vstup do medzinárodných organizácií ako Európska únia či NATO sa zdal v nedohľadne.
Zmenu však priniesol rok 1998. Bol to rok, v ktorom americká ministerka zahraničných vecí s českým pôvodom Madelaine Albright poukázala na problémy Slovenska prirovnaním k čiernej diere Európy. Záver roka 1998 znamenal koniec mečiarizmu a vznik novej stredo-pravej vlády. Stabilizácia verejných financií a štátneho rozpočtu bola v tejto dobe nevyhnutná, keďže krajina mala oveľa väčšie výdavky ako príjmy. Bolo nutné prijať viaceré reštriktívne opatrenia a škrty v rozpočte. Nasledujúcim krokom bolo ozdravenie nefunkčného bankového systému. Viaceré veľké štátne banky sa totiž ocitli na pokraji bankrotu a štát preto musel vynaložiť veľké množstvo finančných prostriedkov na ich záchranu.
Ďalšie reformy sa uskutočnili v oblasti daňového a dôchodkového systému či zdravotníctva. Daňový systém sa výrazne zjednodušil a zefektívnil. Odstránili sa z neho mnohé výnimky či špeciálne sadzby, ktoré mnohokrát motivovali k daňovým únikom a netransparentnosti. Najviac inovatívnou reformou bolo zavedenie rovnej dane v roku 2004. Rovná daň znamenala rovnakú sadzbu dane z príjmu zamestnancov a firiem a to vo výške 19 %. Každý daňovník teda odvádzal 19 % zo svojho príjmu, bez ohľadu na jeho výšku. Pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sa však zvýšila odpočítateľná položka, teda časť príjmu, z ktorej nemuseli platiť žiadnu daň.
Nižšie dane z príjmu stimulujú ekonomickú aktivitu a zlepšujú kvalitu podnikateľského prostredia. Na Slovensko začali prúdiť zahraničné investície, ktoré prispeli ku vzniku nových pracovných miest. V roku 2004 následne vyhlásila Svetová banka Slovensko za najreformnejšiu krajinu na svete v zlepšovaní kvality investičného prostredia. Slovensko sa zaradilo medzi 20 popredných svetových ekonomík s najpriaznivejšími podmienkami pre podnikanie. Začiatok nového milénia pre Slovensko znamenal aj vstup do medzinárodných organizácií: OECD (2000), NATO (2004) a Európskej únie (2004). To pomohlo naštartovať ekonomický rast, ktorý dosahoval medzi rokmi 2003 a 2008 každý rok viac ako 5 %, v roku 2007 dokonca 10,8 %.
V priebehu nasledujúcich rokov začala slovenská ekonomika pomaly zaostávať za susednými krajinami a priemerom Európskej únie. Hrubý domáci produkt na obyvateľa Slovenska je stále o 30 % nižší ako je priemer krajín Európskej únie. Reformné úsilie sa oslabilo a to sa prejavilo vo viacerých oblastiach – v zdravotníctve, školstve či regionálnych rozdieloch. Krajina tiež začala stagnovať za západnými krajinami v kvalite podnikateľského prostredia.
Slovensko sa navyše ocitlo v pasci stredného príjmu. Ide o jav, keď krajina dosiahne istú ekonomickú úroveň a príjem, no na tejto úrovni aj zostane a nedokáže dobiehať vyspelejšie krajiny. Moderná ekonomika je totiž postavená na digitalizácii a inováciách. Systematické reformy v oblasti digitalizácie a zameranie sa na inovácie, školstvo a vedecký výskum by teda mali byť prioritou. Z tohto dôvodu by slovenská ekonomika mala byť fiškálne, sociálne a ekologicky udržateľná. Slovensko má v nasledujúcich rokoch k dispozícii finančné prostriedky z Plánu obnovy. Ich efektívne čerpanie a investovanie bude preto kľúčovým pre ďalší ekonomický vývoj. Podarí sa teda v budúcnosti vzkriesiť tatranského tigra?
