V roku 2024 čaká svet mnoho dôležitých volieb ako napríklad prezidentské voľby Ruskej federácie a Spojených štátov amerických či voľby do európskeho parlamentu. Medzi štáty, ktoré uvítajú nového prezidenta či prezidentku, patrí aj severský štát a člen Európskej únie. Fínsko ako parlamentná republika sa lúči so súčasným prezidentom po dvoch šesťročných funkčných obdobiach.
Obľúbenec Niinistö
Súčasný prezident Sauli Väinämö Niinistö je od 1. marca 2012 dvanástym prezidentom Fínska. Svoju politickú kariéru začal v roku 1977 v mestskej rade Salo, o 10 rokov bol zvolený do parlamentu, kde pôsobil na mnohých pozíciach či už ako minister financií či zástupca premiéra. V prezidentských voľbách v roku 2018 vyhral už v prvom kole, občania si ho ale na ďalšie obdobie nemôžu zvoliť.
Kandidáti
28. januára si občania Fínska demokraticky zvolia spomedzi deviatich kandidátov. Vyberú si spomedzi 3 nezávislých a 6 straníckych kandidátov. Kandidujú 3 ženy a 6 mužov, občania majú možnosť si po druhýkrát zvoliť prezidentku. Naposledy v rokoch 2000-2012 v prezidentskom paláci sídlila prezidentka Tarja Halonen. Zvolený prezident či prezidentka začne vykonávať funkciu od 1. marca.
Nezávislí kandidáti
Na post prezidenta kandiduje riaditeľ Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov Mika Aaltola, ktorý v prieskume dostal 4% podporu od voličov. Výdavky na obranu by zvýšil na 3% HDP a prejavuje podporu Ukrajiny.
Ako nezávislý kandiduje poslanec fínskeho parlamentu a člen strany Zelený zväz Pekka Haavisto. V prieskume mu vyjadrilo podporu 23 % voličov, čo by ho posunulo do druhého kola volieb, v ktorom by súperil s Alexandrom Stubbom. Haavisto podporuje Ukrajinu a preferuje diplomatické riešenie konfliktu.
Tretím nezávislým kandidátom je guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn, ktorého by volilo 12 % voličov. Podľa neho Európe chýba realistická a dlhodobá stratégia na podporu Ukrajiny.
Stranícki kandidáti
Predsedníčka strany Zväz ľavice Li Andersson by získala 5 % hlasov od voličov. Verí, že ak sa naskytne šanca, Fínsko môže zohrať významnú rolu v mierových rozhovoroch pre Ukrajinu, pričom si zachová svoje dedičstvo v budovaní mieru.
Predsedníčku strany Kresťanskí demokrati Sari Essayah by podporilo 2 % voličov. Zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa Putinov režim zodpovedal za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spôsobenú voči Ukrajine.
Predseda fínskeho parlamentu Jussi Halla-aho zo strany Praví Fíni by dostal 10 % hlasov. V ukrajinskej Najvyššej rade Halla-aho zožal veľké ovácie za to, že v Deň pamiatky obetí hladomoru predniesol prejav celý v ukrajinskom jazyku, v ktorom zdôraznil potrebu ráznej reakcie na ruský imperializmus.
Poslanec fínskeho parlamentu a predseda jeho vlastnej strany Hnutie teraz Hjallis Harkimo by dostal podporu 2 % voličov. Bol kritizovaný za jeho obchodné vzťahy s ruskými oligarchami v minulosti, na ktorých sú teraz uvalené sankcie, a teraz hovorí, že tieto vzťahy ľutuje.
Riaditeľ a profesor Školy nadnárodného riadenia so sídlom vo Florencii v Taliansku ale taktiež bývalý premiér Fínska v rokoch 2014-2015 Alexander Stubb kandiduje za stranu Národná koalícia. Získal by 31 % hlasov, čím by sa dostal do druhého kola. Vyzval novú prezidentku Európskej investičnej banky, aby podporila európsky obranný priemysel, keď sa Európa snaží vyzbrojiť Ukrajinu aj seba proti ruskej agresii.
Európska komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen kandiduje za Fínsku sociálne demokratickú stranu s podporou 7 % voličov. Odsúdila ruskú agresiu voči Ukrajine.
Dôležitosť týchto volieb
Fínsko pravdepodobne čaká v druhom kole súboj medzi Pekkom Haavistom a Alexandrom Stubbom. Po sčítaní hlasov sa dozvieme kto bude zastávať túto diplomatickú reprezentatívnu funkciu prezidenta Fínska, pod ktorú spadá aj funkcia hlavného veliteľa ozbrojených síl, ktorý môže zvolávať a zatvárať schôdze parlamentu. Zahraniční lídri budú tieto voľby sledovať kvôli strategickej geografickej polohe Fínska vzhľadom k Rusko-Ukrajinskej vojne.
